Keď sú vám 3 roky a fixkami nakreslíte domček a mamku a ocka a strom, utekáte s tým k rodičom a čakáte, že si to mamka pripne magnetkou na chladničku a vy máte svoju prvú výstavu. Keď je vám 6 a na výtvarnej výchove namaľujete svoj zážitok z prázdnin, učiteľka ho pripne na nástenku a vy máte svoju prvú výstavu. A keď vám je 25, študujete fotografiu, ste už trochu ďalej od maminej chladničky a vaše zážitky z prázdnin už nie sú len tie pekné, rozhodnete sa mať svoju „Prvú výstavu“.

Výstava Alžbety Diringerovej v podzemných priestoroch galérie Velryba je odzbrojujúca. Je to ako ocitnúť sa u niekoho v byte keď nie je doma. V detskej izbe napríklad. Ten pocit, že tam nemáte byť, ale zároveň to presvedčenie, že sa tam ukrýva nejaké veľké tajomstvo…

Na úplnom začiatku bola rodina. Potom zážitok z prázdnin – objavenie pomníčka malej Anetky, ktorá kvôli nelogicky navrhnutej zastávke vbehla pod električku. Fascinácia prerástla postupom času do obcesie a keď už sa tato zúrivá beštia hystericky naháňala za svojim chvostom poriadne dlho, tak si do neho zahryzla, trochu to bolelo, ale kruh sa uzavrel.

„Prvá výstava“ Alžbety Diringerovej je krásne čistá; oslobodená od zlosti, výčitiek, sociálnej kritiky a sebaľútosti. Táto výstava je ako autorka sama. Exponovaná pred publikom veľmi decentným spôsobom; ale oveľa viac akosi efemérne než fyzicky. Extatický autoportrét, digitálne kvety, magický lightbox, malinká fotka pomníčku, archív premietaný na surovú stenu a Alžbětin hlas spievajúci známu pieseň. Všetko je pekné a správne. Ale je jasné, že z detskej izby už zostala len fotka, z rodiny archív a z Anetky pomníček. Jenomže já „tyhle žlutý růže z Texasu budu pořád mít už rád“.

Alžběta Diringerová: První výstava
Galerie Velryba
Opatovická 24, Praha 1
15. 2.–18. 3.
po–pá 12:00–21:00, so 11:00–21:00, neděle zavřeno