Vraví sa, že ženy o sebe rozprávajú priveľa, muži zase primálo. V inscenácii s názvom Muži toho herci-vlci o sebe tiež veľa nenarozprávajú. Vrčia, vyjú, hryzú, expandujú pohybom, utekajú a zápasia, vyjadrujú sa telami.

Medzi to najzaujímavejšie, čo je možné v súčasnosti na pražských javiskách vidieť, nepochybne patrí viacžánrový počin režisérky, choreografky a tanečnice Adély Laštovkovej Stodolovej a tvorivého tandemu Skutr, ktorý tvoria Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský.

Pohybovú inscenáciu Muži predstavuje päť hercov, ktorí sa podľa popisu predstavenia „vydávajú do divočiny, aby našli odpovede na tie najvnútornejšie otázky“. Ale viac ako cesta niekam je to cesta naspäť, k základu, koreňom, k niečomu vnútornému, animálnemu a archetypálnemu, čo síce môže byť podvedomé alebo zabudnuté, ale je súčasťou podstaty muža a vo veľkej miere určuje jeho konanie, cítenie a vytvára mužskú identitu. Herci putujú do vnútra, pretavujú sa do podoby vlka, ktorá sa spočiatku vyjadruje rôznymi zášklbami a zvieracími grimasami. Nad scénou svieti lampión – Mesiac; akoby nad mužským putovaním držal stráž práve jeden z najvýznamnejších symbolov ženskej energie. Cyklicky sa opakujúcim vytím sú s ním mužskí predstavitelia ustavične v spojení. Na javisku prebieha zasväcovací rituál; prostredníctvom skúšok od starších hercov-vlkov sa formuje dospelosť najmladšieho člena – Šteňaťa, ktorého stvárnil Aleš Bílik. Tieto skúšky, ale aj rozličné interakcie medzi predstaviteľmi sú dôkazom, že vo všetkých formách mužských vzťahov – od dávnych iniciačných rituálov cez chlapčenské hry až po komplikovaný vzťah otca so synom – je vždy aj trochu krutosti. Na druhej strane sú čisto pánske záležitosti potvrdením dávneho faktu, že mužom sa ich identita ľahšie a prirodzenejšie vyjadruje v chlapskej spoločnosti ako medzi ženami. Predstavenie je pretkávané viacerými vrstvami a postupne sa zaoberá rozličnými problémami, s ktorými sa muži vyrovnávajú; vzťah otca k synovi a syna k neprítomnému otcovi, viera, násilie, homosexualita. Tieto vrstvy hercov-vlkov vnútorne obnažujú a ukazujú celú škálu elementov, ktoré zahŕňa mužská osobnosť – od pudovej agresivity cez nutkavú potrebu poznávať svet a expandovať, zmysel pre humor a chlapčenskú hravosť, až po neistotu a krehkosť.

Päť vlkov a jedna fenka
Zlomovým bodom je príchod Fenky – Adély Laštovkovej Stodolovej (v alternácií so Zuzanou Stavnou). Mužský a ženský element sa vzájomne očucháva, skúša rozmanité polohy vzájomných vzťahov. V úžasnom výkone Adély Laštovkovej Stodolovej je žena-fenka priateľkou, milenkou, matkou aj bohyňou, je úprimná, prefíkaná, bezbranná i drsná. Túli sa, obtiera, zvádza, vyhľadáva pomoc a ochranu, ale i sama chráni. Spomedzi jej mužských kolegov sú výrazné najmä dva protipóly – spomínaný Aleš Bílik ako Šteňa so všetkou svojou zraniteľnosťou a nevinnosťou a Petr Vaněk, predstavujúci vo vlčej svorke alfa-samca. Práve Petr Vaněk je z vynikajúcich mužských predstaviteľov herecky najvýraznejší. Jeho pohybovo-akustické stvárnenie, hravosť, žartovanie a tiež vrecká plné rozličných predmetov dávajú predstaveniu na mnohých miestach nové impulzy.

Návrat do divočiny, návrat k hline
Je potrebné oceniť hĺbku a precíznosť, s akými tvorcovia predstavenia poňali celý proces. Tvorbe predchádzalo nielen štúdium kníh, ktoré sa zaoberajú tématikou mužnosti, ale aj skúsenosti s mužskými konšteláciami – čo sa odrazilo v herecko-tanečnej, a tiež v kostýmovej a scénickej rovine. Jakub Kopecký pracuje s prírodnými materiálmi a elementami – s drevom, hlinou, vodou. Počas predstavenia sa z dreva stáva bojový nástroj i totem, hlinou sa herci-vlci potierajú, nasiakajú niečím výsostne prírodným. Okrem toho, že je hlina priamym spojením s prírodou, je aj pripomienkou biblického vzniku muža, ktorý bol stvorený práve z nej. Veľmi symbolická je tiež kostýmová práca Denisy Novej. Muži sú oblečení do jednoduchých čiernych nohavíc a bielych košieľ, vzadu akoby roztrhaných vlčími pazúrmi. Ženská postava je oproti tomu kontrastná – má na sebe červené šaty s dlhou vlečkou, pripomínajúce krv a oheň, plodnosť, vášeň, sexualitu, ale aj život ako taký a životné cykly.
Zaujímavé je, že aj keď sú Muži tvorení najmä mužskými predstaviteľmi, vyznenie predstavenia je napriek (a možno práve vďaka) všetkej tej živelnosti, sexualite a animálnosti veľmi poetické.


Muži
réžia a dramaturgia Adéla Laštovková Stodolová
hrajú Aleš Bílik, Jakub Folvarčný, Jaro Ondruš / Petr Vančura, Ondřej Nosálek, Petr Vaněk, Zuzana Stavná / Adéla Laštovková Stodolová
Divadlo Komedie
Jungmannova 1, Praha 1
Najbližšie predstavenie prebehne v budúcej sezóne

Ak patríte medzi ľudí, ktorých zožiera svedomie zakaždým, keď do smetného koša odhodia čokoľvek nedojedené, možno vás zaujmú užitočné občianske aktivity a pozvanie na jeden veľmi netradičný obed.

Štatistiky sú síce často len zhlukmi čísel, ale pokiaľ ide o plytvanie jedlom, sú neúprosné. Oproti palcovým titulkám o dopadoch krízy a nedostatku peňazí stojí fakt, že až tretina všetkých potravín skončí v koši. Dôvody sú rôzne: nejasné značenie dátumu spotreby na obaloch, prílišné nakupovanie alebo v prípade ovocia a zeleniny nespĺňanie „estetických štandardov“, ktoré majú nastavené supermarkety. V súčasnosti prebiehajú mnohé aktivity, ktoré sa snažia zachrániť jedlo tesne pred vypršaním spotreby. Zvyčajne sú tieto potraviny prerozdelené charitatívnym organizáciám, chudobným rodinám alebo bezdomovcom.

Potravinové banky
Už ste o nich počuli? Prvú potravinovú banku na svete založil John Arnold van Hengel v roku 1967 vo Phoenixe v Arizone, keď videl, koľko chudobných ľudí v zúfalej situácii vyberá jedlo zo smetných košov. Nešlo o pokazené jedlo, ale o čerstvé, zdravé potraviny, ktorých sa zbavovali veľké reťazce, pretože nespĺňali estetické kritériá. Z Arizony sa tento koncept rozšíril najprv do Kanady, neskôr i do Európy. V roku 1984 vzniká prvá potravinová banka v Paríži a následne v Belgicku, Portugalsku, Poľsku a Taliansku. O dva roky neskôr sa tieto banky združili do Európskej federácie potravinových bánk. Dnes do tejto organizácie patrí okolo 250 bánk, ktoré poskytujú potravinovú pomoc v dvadsiatich európskych krajinách niekoľkým miliónom ľudí.

V Česku už štvrtý rok funguje občianske združenie s názvom Česká Federace potravinových bank. Svoje banky má v Prahe, Liberci, Ostrave a Ústeckom kraji; ideou je však v budúcnosti otvoriť pobočku v každom krajskom meste. Federácia zbiera a skladuje potraviny, ktoré banky získavajú od prvovýrobcov, potravinových reťazcov, maloobchodov, z potravinových zbierok, ale aj z európskeho programu potravinovej pomoci. Každá z bánk má desiatky odberateľov, ktorými sú humanitárne a charitatívne organizácie; napríklad Naděje, Charita, Armáda spásy, Diakonie, Klokánek, Nízkoprahová centra, Azylové domy, Romodrom, Sluneční domov, Magdaléna a ďalšie.

„Hostina pro tisíc“
„Staň se záchranářem a dobře se najez! Uvaříme oběd ze surovin, které by se vyhodily. Zdarma Vás pohostíme a spolu s Vámi poukážeme na problematiku plýtvání jídlem. Vaříme pro všechny kolemjdoucí, jste zváni i Vy!“ Týmto sloganom sa na svojej webovej stránke prezentuje skupina priateľov Zachraň jídlo! Združenie tvorí niekoľko mladých ľudí, ktorí sa realizujú v neziskových organizáciách a prostredníctvom občianskych iniciatív a projektov. Inšpirovala ich iniciatíva Tristrama Stuarta, ktorý si uvedomil, že plytvanie jedlom je obrovským problémom západného sveta, pričom v iných oblastiach hladujú milióny ľudí. V decembri 2009 zorganizoval v Londýne „Feeding 5000“, hostinu pre päťtisíc ľudí z jedla, ktoré by sa inak vyhodilo. Po tomto príklade sa podobné akcie už úspešne konali v Amsterdame, Paríži, či Barcelone. Projekt „Feeding 5000“ najprv rozpútal vášnivú debatu v Londýne, a dnes je dokonca lídrom v kampaniach OSN, ktoré bojujú proti plytvaniu potravinami. Zachraň jídlo! plánuje podobnú akciu uskutočniť v polovici septembra v Prahe. Adam Polhola, jeden z organizátorov a hovorca o tejto akcii vraví: „Plánovaný happening bude naší první větší akcí. Měli jsme nicméně příležitost prezentovat cíle „Zachráň jídlo“ na řade odborných konferencí a jednání. Zakladatel Feeding 5000 nás osobně podporuje a předává své know-how.“

Happening „Hostina pro tisíc“ bol zároveň podporený aj nadáciou O2 Think Big a viacerými českými a zahraničnými organizáciami, napríklad Glopolis alebo Zastúpenie OSN v ČR. Na túto hostinu, kde sa bude variť z potravín, ktorým končí záručná lehota alebo sú pre obchody esteticky nevyhovujúce, sú pozvaní úplne všetci. Organizátori chcú ľudí presvedčiť, že chutný obed sa dá uvariť aj z potravín, ktoré nevyzerajú ako z katalógov, ktorými hypermarkety zapĺňajú naše poštové schránky. Pre združenie Zachraň jídlo je podľa slov Adama Podholu táto akcia len začiatkom: „Dosud se nám podařilo navázat spolupráci s dalšími organizacemi zabývajícími se bojem proti plýtvání jídlem. Plánujeme společné akce, sdílíme informace, realizujeme společná jednání s relevantními aktéry.“


Ak sa chcete zapojiť do týchto občianskych aktivít alebo si v centre Prahy v septembri pochutnať na dobrom obede, využite tieto odkazy: www.potravinovabanka.cz alebo www.zachranjidlo.cz

Keď sa dnes hovorí o kríze mužnosti, ozývajú sa dva tábory: prvý z nich, reprezentovaný najmä feministickými hnutiami, hlása, že je vo svete mužskej sily priveľa. Na druhej strane stojí názor, že prejavov maskulinity a maskulínnej energie potrebujeme viac. Vychádza z toho, že namiesto fungovania sveta, založenom na harmonickom spojení mužskej a ženskej energie – jin a jang – sme sa dnes ocitli v zvláštnom svete niekde uprostred týchto dvoch síl, bez možnosti vzájomnej interakcie. Psychológia, etnológia a antropológia hľadajú stratenú mužnosť v živote dávnych spoločností, v mýtoch, rozprávkach a legendách.

Podobne ako je to s mnohými krízami, aj kríza mužnosti je viac duchovným než materiálnym problémom. Mnohé kedysi prirodzené prejavy a podoby maskulinity sú dnes zabudnuté alebo pretavené do niečoho, čo uberá ich pôvodnému zmyslu.

Zasvätenie do života dospelého muža
Kedysi, naprieč kultúrami a náboženstvami, boli celkom prirodzenou súčasťou mužského života iniciačné rituály. Bola to tá najstaršia forma duchovného rastu človeka, krok, pri ktorom sa z chlapca stával muž. Chlapec sprevádzaný staršími predstaviteľmi rodu, šamanmi a  múdrymi bielovlasými starcami prechádzal náročnými úlohami. Pri iniciačných rituáloch bola neodmysliteľne prítomná smrť – chlapčenské ego muselo zomrieť, aby sa zrodil muž, jeho myslenie a cítenie, identita a jedinečná osobnosť. Staré príbehy sú plné takýchto rituálov; hlbokými duchovnými prerodmi prechádzajú mýtickí hrdinovia i svätci, v rozprávkach chlapci odchádzajú do sveta, odpútavajú sa od rodičov a domova, prekonávajú prekážky a vracajú sa späť ako dospelí. Na ceste ich sprevádzajú zázračné bytosti, prírodné sily alebo divé zvieratá. Dnešné transformované podoby iniciačných rituálov, ako sú odchod do školy, vojenská služba a podobne, už nie sú pre mužov také obohacujúce a významné, nemajú v ich živote kľúčový význam.

Vnútorné poznávanie a kúzlo tlupy
Tak ako bolo v minulosti potrebné mužnosť získať, bola potreba získavať aj poznanie a skúsenosť – na rozdiel od dneška bezprostrednejšie a viac zvnútra než zvonku. Dnes sú aj vedecké informácie dostupné na internete, kedysi bola podstatná vlastná skúsenosť a poznanie odovzdávané staršími príslušníkmi kmeňa alebo neskôr akademické vzdelanie. Získavanie vlastnej empírie, zážitkov a presvedčení bolo súčasťou cesty. Muži mali omnoho viac rozvinuté vnútorné inštinkty a intuíciu, čo predstavovalo niečo animálne v ľudskej bytosti – v tom pozitívnom zmysle. Mužská energia sa v mnohých kultúrach a v príbehoch metaforicky vyjadruje prostredníctvom prírodných živlov alebo divokých, nespútaných zvierat. Zdravá dávka agresivity, taká potrebná na prežitie v drsných podmienkach, sa dnes prejavuje možno tak v doprave, počítačových hrách alebo pri športových zápasoch. Na mužov má odjakživa veľký vplyv život v tlupe, skupine. Okrem toho, že takýto spôsob života výrazne uľahčoval život, napomáhal aj odovzdávaniu životných skúseností. Muži si svoju maskulinitu uvedomujú a potvrdzujú v rámci skupín aj dnes, po vzore londýnskych džentlmenských klubov vznikajú na celom svete početné mužské kluby, spolky a združenia.

Kráľ, bojovník, mudrc, milovník
Nástupcovia Carla Junga, fascinovaní tvorivou energiou archetypov, hovorili o štyroch typoch, ktoré sú obsiahnuté v každom mužovi. Táto koncepcia je veľmi inšpirujúca pre súčasnú kultúrnu antropológiu, psychológiu, teológiu a mnohé humanitné a sociálne vedy, ktoré stopy týchto archetypov skúmajú v spoločnosti, umení a literatúre, v mýtoch a náboženských textoch. Chlapskou úlohou je pozitívne rozvíjať archetypy vo svojom vnútri a dovoliť im prejavovať sa navonok.

Základnú energiu predstavuje kráľ – je to muž, ktorý má potrebnú sebaistotu a vyrovnanosť, stelesňuje prirodzenú autoritu, poriadok a rast do výšky aj do hĺbky. V rozprávkach existuje vždy rovnováha medzi kráľom a jeho kráľovstvom; ak je kráľ silný, múdry a spravodlivý, jeho kráľovstvo prekvitá.

V bojovníkovi je zase obsiahnutá sila, odvaha, vytrvalosť, zdravá agresivita, ale aj odriekanie a oddanosť. Vo východných kultúrach je tento archetyp prítomný omnoho viac, na Západe bol od konca rytierskej dvornej kultúry značne potlačený. Jeho návrat dnes predstavujú filmy, v ktorých jednotlivec alebo viacerí bojovníci – japonskí samuraji, Indiáni, Sparťania, partizáni – vybojujú ľuďom potrebnú slobodu, stabilitu a mier.

Tretím archetypom je mudrc. Je to muž, ktorý vie. Liečiteľ a šaman, kúzelník, prorok, vizionár, ktorý oplýva tajným duchovným poznaním. Je si vedomý hlbšieho zmyslu a odhaľuje ho ostatným. Je zaujímavé, ako veľmi si v starých kultúrach vážili šamanov, ktorí často stáli v kmeni dokonca ešte vyššie ako náčelník.

Milovník zahŕňa životnú energiu, vášeň, sexualitu, hravosť, emocionálne bytie a intuíciu. Vychutnáva si život, lásku, pravdu a krásu. Je to umelec, básnik, romantik.

Mužnosť je vraj najkrajšia vtedy, keď sú v mužovi tieto archetypy v harmonickom pomere a keď sa vo svojom vnútri dokáže pohybovať medzi dvomi pólmi – hravosťou chlapca a múdrosťou bielovlasého starca.