Dominik Novák: Zachytávam Bratislavu v čase, ktorý bol a ktorý aktuálne je

Debutové album Dominika Nováka Tu, kde žijem, žiješ, žijeme, které vydal v rámci svého sólového projektu Katov Syn(th), je záznamem pozorování a registrování otisků času na měnícím se bratislavském prostředí a Dominikovo každodenním bezprostředním okolí. Ptal jsem se Dominika, zda může být pro posluchačstvo toto album vlastním místem. Co pro něj znamená ambientní hudba, v čem podle něj spočívá její duše a zda díky ní můžeme být skutečně vnímavější ke svému zvukovému prostředí.

foto: Zuzana Valešová

Dominiku, co pro tebe znamená ambientní hudba?
Je to pre mňa niečo, čo vo mne vyvoláva pocit kľudu, privedie ma na príjemné miesto a do stavu, kedy sa viem sústrediť. Veľa čítam pri ambientnej hudbe. Snažím sa, aby hudba, čo robím, bola čo najpríjemnejšia, aby si ľudia našli chvíľku kľudu v tomto divokom svete.

Máš pocit, že sis vybudoval díky ambientní hudbě větší citlivost k okolním zvukům?
Amatérsky sa venujem terénnym nahrávkam a tam potrebuješ veľa vnímať okolie. V Bratislave je label, ktorý sa volá LOM. Je to aktívny priestor, ktorý vyrába mikrofony, releasuje albumy, poriada koncerty a komunitné stretnutia. Bol pre mňa vždy vzor v tom, čo a ako to robí. Pre veľa ľudí, ktorí nevnímajú okolité zvuky a začnú ich počúvať v ambientných trackoch, to môže byť vstupná brána k tomu, aby začali vnímať okolie viac. Ak sa to niekomu udialo vďaka mojej hudbe, tak som len rád.

Stane se ti někdy, že se ti spojí okolní směsice zvuků a začneš ji vnímat jako hudbu?
To je veľmi krásna chvíľa. Prirodzené šumenie lesa, vtáčiky, ako to prechádza dolinou. Keď si zoberieš aktuálny ruch života, strašne veľa zvukov všade, reelska na teba vyskakujú a potom sa dostaneš do takéhoto prostredia, ktoré ti vie zaspievať.

Jaké bylo se zapojit do projektu Ako počúvať fontány a složit pro něj skladbu „Fontána pre Zuzanu“? Jedním ze záměrů projektu bylo ukázat zvukovou hodnotu fontán pro veřejný prostor.
Krásny projekt, veľmi sa mi páči aj film. Tvorba pre mňa bola veľká sranda, dostal som sa pod fontánu do strojovne. Spojil som zvuky, ktoré sú vonku s tými, ktoré sú vnútri. Celá tá skladba sa skladá zo zvukov, ktoré som tam nahral. Bolo to veľmi inšpiratívne. Zobral som každý zvuk do moduláru a hral som si, ktorý môže byť rytmický a ktorý melodický. Tento princíp tvorby sa objaví na albume, ktorý teraz chystám. Dalo mi to veľa poznatkov, ako zakomponovať terénne nahrávky.

Jak vytváříš atmosféry? Je to vědomý proces, při kterém víš, čeho chceš dosáhnout?
Viem určité melodické postupy, ktoré vo mne vyvolávajú určitý druh atmosféry. S mojím kamarátom Miškom Hrozáňom, ktorý hrá na tibetské trúby, máme radi jednu vodáreň, kde je asi polminútový reverb. Keď chcem nejakú temnejšiu atmosféru s napätím, siaham po týchto nahrávkach, ktoré sme tam porobili. Potom viem, keď zoberiem synťákový zvuk, dám tam príjemné sinusoidky a hodím nejaký pekný durový akordík, tak to oveľa ľahšie vyvolá príjemnú atmosféru. V Katov Syn(th) sa väčšinou snažím robiť kombináciu mysteriózního s veľmi príjemným. Je to vedomé.

Je tvé debutové album Tu, kde žijem, žiješ, žijeme nějaké konkrétní místo, čas, atmosféra, na které zveš ostatní nebo je to něco, co vytváříš a kam by ses chtěl podívat?
Dostal som od Nadácie mesta Bratislava grant na projekt, ktorý sa mal nejak týkať Bratislavy. V nadväznosti na ten projekt som začal rozmýšľať nad tým, ako sa Bratislava a moje okolie menia v čase. Ja si pamätám, aké veci boli a teraz sa tam prechádzam a vidím, ako sa menia. Naštartovalo ma to vtedy opäť robiť hudbu. Zachytávam Bratislavu v čase, ktorý bol a ktorý aktuálne je. Na tom má veľký podiel moja manželka Lýdia Grešáková, ktorá je sociologička a vďaka nej som začal tieto javy viac vnímať a všímať si ich.
Preto majú tie piesne takú dlhú minutáž. Atmosféra, ktorú sa tým snažím vyobraziť, je repetitívna. Každý deň vstanem, idem do roboty, idem z roboty. Vraciam sa sem. Tie zmeny, ktoré sú v hudbe, tak ako v každodennom živote, sú veľmi nepatrné, ale detailné a precízne.

Může pro někoho být toto album úplně jiným vlastním místem?
Dúfam, že sa to deje, že si v tom každý vie nájsť to svoje miesto. Človek z dedinky v horách si pustí tú pesničku a pamätá si, ako tá dedina mala päť domov a zrazu ich má päťdesiat. Každý nech si v tom nájde to svoje. To sa mi veľmi páči. Mojím cieľom nie je človeku povedať, že je to konkrétne miesto tu, ale že je to konkrétne miesto pre mňa. Pre teba to môže byť iné miesto.

Během rozhovoru si zmiňoval, že chystáš něco nového pod Katov Syn(th). Na co se můžeme těšit?
Od marca pracujem na albume, mal by vyjsť začiatkom budúceho roka. Rád by som sa od septembra vrátil k živým koncertom. Budú tam veci z debutu a aj nové, ktoré už mám nachystané.

Co říkáš na to, že jsou ambientní playlisty na Spotify zaplňované AI hudbou?
Myslím si, že je jednoduché oddeliť AI ambient od ambientu vytvoreného človekom, kde počuješ, že to má srdiečko. Počuješ, že sa ti tá pieseň snaží poskytnúť priestor zahĺbiť sa do seba. To AI nezreprodukuje. Snažím sa počúvať ambienty, ktoré sú niečím iné. Počuješ, že ten človek sa pokúsil urobiť niečo, čo ešte nerobil, alebo čo nerobí niekto iný. Je to počuť v postupoch, v melódiách, v znení zvuku. Nebaví ma počúvať hudbu, kde sa človek nesnaží odpútať od nejakých konvencií. To je asi najzásadnejší rozdiel, ktorý budeš mať medzi ambientom generovaným AI a ambientom urobeným ľuďmi.

Jaká je budoucnost ambientní hudby?
Som optimistický. Veľa artistov začalo využívať ambientné prvky vo svojej hudbe. Festivaly inkorporujú ambientnú hudbu do line-upov. Myslím si, že si veľa ľudí ani neuvedomuje, akú veľkú rolu má ambientná hudba v ich živote. Pozrieš si nejaký dokument a neuvedomuješ si, že to, čo tam hrá, je ambient.
Vždy som si myslel, že je to okrajový žáner a preto bude na koncertoch málo ľudí. Minulý rok ma v tomto presvedčil o opaku. Veľa koncertov sme hrali v malých mestách na Slovensku a ľudia tam boli a boli nadšení.

foto: Lydia Gres

text: Grigorij Nikiforov