Vraví sa, že ženy o sebe rozprávajú priveľa, muži zase primálo. V inscenácii s názvom Muži toho herci-vlci o sebe tiež veľa nenarozprávajú. Vrčia, vyjú, hryzú, expandujú pohybom, utekajú a zápasia, vyjadrujú sa telami.

Medzi to najzaujímavejšie, čo je možné v súčasnosti na pražských javiskách vidieť, nepochybne patrí viacžánrový počin režisérky, choreografky a tanečnice Adély Laštovkovej Stodolovej a tvorivého tandemu Skutr, ktorý tvoria Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský.

Pohybovú inscenáciu Muži predstavuje päť hercov, ktorí sa podľa popisu predstavenia „vydávajú do divočiny, aby našli odpovede na tie najvnútornejšie otázky“. Ale viac ako cesta niekam je to cesta naspäť, k základu, koreňom, k niečomu vnútornému, animálnemu a archetypálnemu, čo síce môže byť podvedomé alebo zabudnuté, ale je súčasťou podstaty muža a vo veľkej miere určuje jeho konanie, cítenie a vytvára mužskú identitu. Herci putujú do vnútra, pretavujú sa do podoby vlka, ktorá sa spočiatku vyjadruje rôznymi zášklbami a zvieracími grimasami. Nad scénou svieti lampión – Mesiac; akoby nad mužským putovaním držal stráž práve jeden z najvýznamnejších symbolov ženskej energie. Cyklicky sa opakujúcim vytím sú s ním mužskí predstavitelia ustavične v spojení. Na javisku prebieha zasväcovací rituál; prostredníctvom skúšok od starších hercov-vlkov sa formuje dospelosť najmladšieho člena – Šteňaťa, ktorého stvárnil Aleš Bílik. Tieto skúšky, ale aj rozličné interakcie medzi predstaviteľmi sú dôkazom, že vo všetkých formách mužských vzťahov – od dávnych iniciačných rituálov cez chlapčenské hry až po komplikovaný vzťah otca so synom – je vždy aj trochu krutosti. Na druhej strane sú čisto pánske záležitosti potvrdením dávneho faktu, že mužom sa ich identita ľahšie a prirodzenejšie vyjadruje v chlapskej spoločnosti ako medzi ženami. Predstavenie je pretkávané viacerými vrstvami a postupne sa zaoberá rozličnými problémami, s ktorými sa muži vyrovnávajú; vzťah otca k synovi a syna k neprítomnému otcovi, viera, násilie, homosexualita. Tieto vrstvy hercov-vlkov vnútorne obnažujú a ukazujú celú škálu elementov, ktoré zahŕňa mužská osobnosť – od pudovej agresivity cez nutkavú potrebu poznávať svet a expandovať, zmysel pre humor a chlapčenskú hravosť, až po neistotu a krehkosť.

Päť vlkov a jedna fenka
Zlomovým bodom je príchod Fenky – Adély Laštovkovej Stodolovej (v alternácií so Zuzanou Stavnou). Mužský a ženský element sa vzájomne očucháva, skúša rozmanité polohy vzájomných vzťahov. V úžasnom výkone Adély Laštovkovej Stodolovej je žena-fenka priateľkou, milenkou, matkou aj bohyňou, je úprimná, prefíkaná, bezbranná i drsná. Túli sa, obtiera, zvádza, vyhľadáva pomoc a ochranu, ale i sama chráni. Spomedzi jej mužských kolegov sú výrazné najmä dva protipóly – spomínaný Aleš Bílik ako Šteňa so všetkou svojou zraniteľnosťou a nevinnosťou a Petr Vaněk, predstavujúci vo vlčej svorke alfa-samca. Práve Petr Vaněk je z vynikajúcich mužských predstaviteľov herecky najvýraznejší. Jeho pohybovo-akustické stvárnenie, hravosť, žartovanie a tiež vrecká plné rozličných predmetov dávajú predstaveniu na mnohých miestach nové impulzy.

Návrat do divočiny, návrat k hline
Je potrebné oceniť hĺbku a precíznosť, s akými tvorcovia predstavenia poňali celý proces. Tvorbe predchádzalo nielen štúdium kníh, ktoré sa zaoberajú tématikou mužnosti, ale aj skúsenosti s mužskými konšteláciami – čo sa odrazilo v herecko-tanečnej, a tiež v kostýmovej a scénickej rovine. Jakub Kopecký pracuje s prírodnými materiálmi a elementami – s drevom, hlinou, vodou. Počas predstavenia sa z dreva stáva bojový nástroj i totem, hlinou sa herci-vlci potierajú, nasiakajú niečím výsostne prírodným. Okrem toho, že je hlina priamym spojením s prírodou, je aj pripomienkou biblického vzniku muža, ktorý bol stvorený práve z nej. Veľmi symbolická je tiež kostýmová práca Denisy Novej. Muži sú oblečení do jednoduchých čiernych nohavíc a bielych košieľ, vzadu akoby roztrhaných vlčími pazúrmi. Ženská postava je oproti tomu kontrastná – má na sebe červené šaty s dlhou vlečkou, pripomínajúce krv a oheň, plodnosť, vášeň, sexualitu, ale aj život ako taký a životné cykly.
Zaujímavé je, že aj keď sú Muži tvorení najmä mužskými predstaviteľmi, vyznenie predstavenia je napriek (a možno práve vďaka) všetkej tej živelnosti, sexualite a animálnosti veľmi poetické.


Muži
réžia a dramaturgia Adéla Laštovková Stodolová
hrajú Aleš Bílik, Jakub Folvarčný, Jaro Ondruš / Petr Vančura, Ondřej Nosálek, Petr Vaněk, Zuzana Stavná / Adéla Laštovková Stodolová
Divadlo Komedie
Jungmannova 1, Praha 1
Najbližšie predstavenie prebehne v budúcej sezóne