První číslo magazínu Artikl uvedlo ještě před svou tištěnou formou video o zrození jak fyzickém, tak virtuálním. Dílo Lukáše Hofmanna je ironizující a emocionálně naléhavé, nostalgické a futuristické. Ambivalentní jako celá autorova povaha a jeho přístup k současnosti.

Videokoláž I Am a Real Person ztvárněná Lukášem, známým pod pseudonymem Saliva, zpracovává motivy post-internetové kultury. Těmi stěžejními jsou přítomnost technologií, vizualita sociálních sítí, selfies (autoportrétů) a internetových fotobank. Fascinovaně ukazuje editovaný sanitární odosobněný svět. Samotná videokoláž zpracovává přesah virtuality do emocionálního světa na příkladu vyfabulovaného digitálního partnerského vztahu. Připomíná moment, kdy vás něco pobaví, potěší nebo rozesměje na Facebooku. Kdy sledujete aktivistické video, se kterým soucítíte; kdy komunikujete s kamarády nebo partnerem, který bydlí na druhém konci světa. Tento přesah autor nehodnotí, ale především konstatuje. Také relativizuje realitu na příkladu silně zkresleného zvukového podbarvení. To kombinuje deformovanou zesládlou hudbu, do které vstupuje drásavý rozhovor mezi mužem a robotem, který nabízí zdravotní pojištění, a přitom působí až moc lidsky. Tento audiovizuální počin zřejmě i předpovídá přerod emocionální interakce, kdy robot bude moci prohlásit, že je a real person a bude to stejně oprávněné, jako tvrzení člověka. ∞


Lukáš Hofmann se věnuje videoartu, digitálnímu umění, Djingu, spolupořádání audiovizuálního party projektu zvaného #urso5hrsago. Toto léto se podílel na organizaci večerního art happeningu Gothic Kitchen s Anežkou Hoškovou a byl hostujícím kurátorem v Galerii Plevel, která se zabývá právě post-internetovou vizualitou. V současné době studuje na Fakultě architektury ČVUT v Praze.


autor: Alexandra Třešňová

21. 3. sa konal 20. ročník súťaže študentských prác a ateliérov ČVUT, známej ako Olověný Dušan. Bola som pri tom v kine Lucerna.

Posledné dva roky táto súťaž zhustila svoju činnosť a deje sa dvakrát do roka – v zimnom a v letnom semestri. Štrngot pohárov, blesky fotoaparátov, prechádzajúce sa dievčatá v šatách (miestami skutočne večerných róbach), chlapi v oblekoch. Tak vyzeralo prvých 45 minút, kým sa ceremónia začala. O 20:45 vystúpili na pódium traja mladíci. Predstavili Dušana. Sedel v hľadisku ako čestný hosť – zakladajúci architekt prvého ročníka súťaže spred dvadsiatich rokov. Priznám sa, že som sa tešila ako vystúpi na pódium a priblíži všetky starosvetské ceruzkovo-tušové bio práce, ktoré občerstvia po hodinách strávených za počítačom ako čerstvo vytlačená jablková šťava.

Oceňovanie jednotlivcov za dizajn
Ako prvú kategóriu súťažiacich nám predstavili dizajn jednotlivcov. Nominovaných bolo osem študentov. Každý sa prezentoval videom s predstavením svojho dizajnového kúsku – ateliérovej semestrálnej práce. Porota vybrala Miroslava Huška z ateliéru Šulc III. s jeho bielou stoličkou z masívneho buku. Stoličku určil na využitie v kaviarňach, kde sa má sedieť síce pohodlne, ale nie příliš dlho. Jeho bezstarostne nepripravené video rozosmialo publikum najviac zo všetkých.

Mne osobne sa páčila tiež stolička z ohýbaného kovu od Zuzany Boškovej, at. Šulc III., ktorá poskytuje úložný priestor na časopisy za operadlom. Tiež vhodná do kaviarní.

Zaujímavým a originálnym návrhom bola urna Aleny Vránovej z ateliéru Karel. Tvar vajca ako paralela medzi životom a smrťou, ideou bola trvanlivosť čadiča ako „bielka“ a skla ako „žĺtka“ obsahujúceho popol zosnulého.

Oceňovanie jednotlivcov za architektúru
Druhá kategória, architektúra jednotlivci, sa vyznačovala až štrnástimi nominovanými semestrálnymi prácami. A bolo vraj z čoho vyberať. Práce predstavili študenti videom, buď samostatne alebo vo dvojiciach, keď robili prácu spolu. Boli medzi nimi i dvaja študenti z Portugalska – pohľadový betón sa na ich vizualizácii rodinnej vily vynímal.

Víťazov bolo niekoľko:
Martin Pavlun, at. Aulík, s návrhom Vítězného náměstí v pražských Dejvicích. Porota ocenila nabúranie už zažitého konceptu tohto námestia ako veľkého prázdneho priestoru, ktorého citlivé zastavanie by mohlo byť začiatkom nového centra Dejvic.

Jiří Devl, at. Koucký, Lisecová, s návrhom Tanečnej sály U Jána v Plzni. Sála stojí nad križovatkou v centre dopravnej tepny mesta a jej fasáda odráža tok – dopravy, rieky a času v širšom poňatí.

Jan Ptáček, at. Kuzemenský / Synek, s návrhom Domova pre seniorov v Podvinní. Modré ohýbané plechy exteriéru v kontraste s interiérovými tapetami udrú do očí ako prvé. Návrh však ponúka citlivé riešenie priestorov vzhľadom k obyvateľom.

Anežka Prokopová, at. Hájek / Hulín, s návrhom skokanského mostíka v prieluke medzi domami, čiže bez bočného vetru. Porota ocenila ako s minimom prostriedkov dokázala z parcely vyťažiť maximum.

Oceňovanie vedúcich atelierov dizajnu a architektúry
V tretej katagórii, dizajn ateliér, sa predstavil jeden nominovaný a tým pádom výherca – vedúci ateliérovej tvorby pán Marián Karel pre jeho multidisciplinárny prístup a otvorenú komunikáciu so študentami.

V poslednej kategórii, architektúra ateliér, boli nominovaní vedúci ateliérovej tvorby. Bolo ich šesť. Snáď najviac zaujalo 10-minútové video ateliéru, ktorý vedie Ondřej Císler. 10 tlieskajúcich študentov, úhľadne rozostúpených do radov, v ňom podporuje pred nimi sa pohybujúce modely svojich návrhov až ku konečnému súdku piva. Porota vybrala dva ateliéry, a to jediné dva, ktoré vedú hneď dvaja vedúci.

Prvý ocenený, Atelier Hájek / Hulín, s témou ateliéru Jazva v krajine – Lom v Zbraslavi. Raster betónových stien postavených kolmo k rieke majúcich šírku pol metra, v osovej vzdialenosti 12 m. Steny tvoria rovnobežné priestorové koridory určené k zastavaniu. Študenti si vybrali jeden koridor a navrhli do neho vlastný objekt s funkciou, ktorá dáva tomuto miestu nový zmysel. Porota ocenila ich „dlhodobo svetovú úroveň“.

Druhým oceneným ateliérom sa stal at. Kuzemenský / Synek. Témou atelieru bolo Bývanie pre seniorov. Išlo o kombináciu domova s opatrovateľskou službou, domova pre seniorov a denným stacionárom. Porota ocenila hlavne filozofické podloženia jednotlivých návrhov. Žiadny sa síce nestal jednoznačným favoritom, ale porota ocenila obrovské nasadenie a emotívnosť, ktorú bolo vidieť na vizualizáciách.

… niečo končí, niečo začína…
Celá udalosť, vrátane odovzdávania kytíc výhercom, trvala zhruba hodinu, avšak spolu s následnými prípitkami v kaviarni sa tiahla do neskorých nočných hodín. Dušan sa niesol v znamení Gala, ale inak svojou ležérnosťou ani náhodou nepôsobil nudne a konzervatívne.

Vystavené práce si môžete pozrieť na poschodí kina Lucerna do 7. apríla, denne medzi 15. a 21. hodinou.


autor: Jana Chrenčíková