21. 3. sa konal 20. ročník súťaže študentských prác a ateliérov ČVUT, známej ako Olověný Dušan. Bola som pri tom v kine Lucerna.

Posledné dva roky táto súťaž zhustila svoju činnosť a deje sa dvakrát do roka – v zimnom a v letnom semestri. Štrngot pohárov, blesky fotoaparátov, prechádzajúce sa dievčatá v šatách (miestami skutočne večerných róbach), chlapi v oblekoch. Tak vyzeralo prvých 45 minút, kým sa ceremónia začala. O 20:45 vystúpili na pódium traja mladíci. Predstavili Dušana. Sedel v hľadisku ako čestný hosť – zakladajúci architekt prvého ročníka súťaže spred dvadsiatich rokov. Priznám sa, že som sa tešila ako vystúpi na pódium a priblíži všetky starosvetské ceruzkovo-tušové bio práce, ktoré občerstvia po hodinách strávených za počítačom ako čerstvo vytlačená jablková šťava.

Oceňovanie jednotlivcov za dizajn
Ako prvú kategóriu súťažiacich nám predstavili dizajn jednotlivcov. Nominovaných bolo osem študentov. Každý sa prezentoval videom s predstavením svojho dizajnového kúsku – ateliérovej semestrálnej práce. Porota vybrala Miroslava Huška z ateliéru Šulc III. s jeho bielou stoličkou z masívneho buku. Stoličku určil na využitie v kaviarňach, kde sa má sedieť síce pohodlne, ale nie příliš dlho. Jeho bezstarostne nepripravené video rozosmialo publikum najviac zo všetkých.

Mne osobne sa páčila tiež stolička z ohýbaného kovu od Zuzany Boškovej, at. Šulc III., ktorá poskytuje úložný priestor na časopisy za operadlom. Tiež vhodná do kaviarní.

Zaujímavým a originálnym návrhom bola urna Aleny Vránovej z ateliéru Karel. Tvar vajca ako paralela medzi životom a smrťou, ideou bola trvanlivosť čadiča ako „bielka“ a skla ako „žĺtka“ obsahujúceho popol zosnulého.

Oceňovanie jednotlivcov za architektúru
Druhá kategória, architektúra jednotlivci, sa vyznačovala až štrnástimi nominovanými semestrálnymi prácami. A bolo vraj z čoho vyberať. Práce predstavili študenti videom, buď samostatne alebo vo dvojiciach, keď robili prácu spolu. Boli medzi nimi i dvaja študenti z Portugalska – pohľadový betón sa na ich vizualizácii rodinnej vily vynímal.

Víťazov bolo niekoľko:
Martin Pavlun, at. Aulík, s návrhom Vítězného náměstí v pražských Dejvicích. Porota ocenila nabúranie už zažitého konceptu tohto námestia ako veľkého prázdneho priestoru, ktorého citlivé zastavanie by mohlo byť začiatkom nového centra Dejvic.

Jiří Devl, at. Koucký, Lisecová, s návrhom Tanečnej sály U Jána v Plzni. Sála stojí nad križovatkou v centre dopravnej tepny mesta a jej fasáda odráža tok – dopravy, rieky a času v širšom poňatí.

Jan Ptáček, at. Kuzemenský / Synek, s návrhom Domova pre seniorov v Podvinní. Modré ohýbané plechy exteriéru v kontraste s interiérovými tapetami udrú do očí ako prvé. Návrh však ponúka citlivé riešenie priestorov vzhľadom k obyvateľom.

Anežka Prokopová, at. Hájek / Hulín, s návrhom skokanského mostíka v prieluke medzi domami, čiže bez bočného vetru. Porota ocenila ako s minimom prostriedkov dokázala z parcely vyťažiť maximum.

Oceňovanie vedúcich atelierov dizajnu a architektúry
V tretej katagórii, dizajn ateliér, sa predstavil jeden nominovaný a tým pádom výherca – vedúci ateliérovej tvorby pán Marián Karel pre jeho multidisciplinárny prístup a otvorenú komunikáciu so študentami.

V poslednej kategórii, architektúra ateliér, boli nominovaní vedúci ateliérovej tvorby. Bolo ich šesť. Snáď najviac zaujalo 10-minútové video ateliéru, ktorý vedie Ondřej Císler. 10 tlieskajúcich študentov, úhľadne rozostúpených do radov, v ňom podporuje pred nimi sa pohybujúce modely svojich návrhov až ku konečnému súdku piva. Porota vybrala dva ateliéry, a to jediné dva, ktoré vedú hneď dvaja vedúci.

Prvý ocenený, Atelier Hájek / Hulín, s témou ateliéru Jazva v krajine – Lom v Zbraslavi. Raster betónových stien postavených kolmo k rieke majúcich šírku pol metra, v osovej vzdialenosti 12 m. Steny tvoria rovnobežné priestorové koridory určené k zastavaniu. Študenti si vybrali jeden koridor a navrhli do neho vlastný objekt s funkciou, ktorá dáva tomuto miestu nový zmysel. Porota ocenila ich „dlhodobo svetovú úroveň“.

Druhým oceneným ateliérom sa stal at. Kuzemenský / Synek. Témou atelieru bolo Bývanie pre seniorov. Išlo o kombináciu domova s opatrovateľskou službou, domova pre seniorov a denným stacionárom. Porota ocenila hlavne filozofické podloženia jednotlivých návrhov. Žiadny sa síce nestal jednoznačným favoritom, ale porota ocenila obrovské nasadenie a emotívnosť, ktorú bolo vidieť na vizualizáciách.

… niečo končí, niečo začína…
Celá udalosť, vrátane odovzdávania kytíc výhercom, trvala zhruba hodinu, avšak spolu s následnými prípitkami v kaviarni sa tiahla do neskorých nočných hodín. Dušan sa niesol v znamení Gala, ale inak svojou ležérnosťou ani náhodou nepôsobil nudne a konzervatívne.

Vystavené práce si môžete pozrieť na poschodí kina Lucerna do 7. apríla, denne medzi 15. a 21. hodinou.


autor: Jana Chrenčíková

V těch odporných dnech poloviny listopadu, kdy přes mlhu nebylo vidět dál než na pár metrů, a navíc ještě mrholilo, si každý musel najít nějaký způsob, jak podzimní slotu přežít, a přitom neskončit v depresi.

17. listopadu to někteří řešili koncertem Lady Gaga, někteří hospodou. Moje volba byla snadná. Každoroční koncert J.A.R. v pražské Lucerně! Nejsem si jistá, jak dopadli návštěvníci Lady Gaga, rozhodně ale můžu říct, že na „Jarech“ neměl depku nikdo. To prostě nešlo.

Všichni byli nadšení, když slyšeli své oblíbené hity a mohli si společně s kapelou zazpívat. Pozitivně byly přijaty i nové skladby z připravovaného alba, které by mělo vyjít v únoru pod názvem Dlouhohrající děcka.

Chlapci už lehce stárnou – tedy zrají, jak to u mužů bývá (tedy alespoň to rádi tvrdí), a u „Jarů“ a jejich hudby to tak opravdu je! Koncerty mají rok od roku lepší atmosféru a klasické nešvary Velkého sálu pražské Lucerny nakonec nikdo moc neřeší. Je ale opravdu škoda, že tak tradiční místo jako je Lucerna vždy zanechá stín na jinak skvělé akci. Rozladit vás můžou fronty, které jsou prakticky všude, kde to jen jde, a dost zásadní problém je i nízkokapacitní klimatizace prostoru, takže všude je vedro a kouřový opar. Možná to už ale k tomuto místu patří a každý návštěvník s tím i počítá. „Jaři“ jsou vždy naštěstí takový zážitek, že tyhle negativní okolnosti bez potíží přebijí.

A stejně jako každý rok, i tento mi bylo úzko, jakmile se přiblížil konec koncertu. Vždyť budu muset čekat další rok, až se tento zážitek bude opakovat. „Jaři“ mě prostě baví!