Keď sa dnes hovorí o kríze mužnosti, ozývajú sa dva tábory: prvý z nich, reprezentovaný najmä feministickými hnutiami, hlása, že je vo svete mužskej sily priveľa. Na druhej strane stojí názor, že prejavov maskulinity a maskulínnej energie potrebujeme viac. Vychádza z toho, že namiesto fungovania sveta, založenom na harmonickom spojení mužskej a ženskej energie – jin a jang – sme sa dnes ocitli v zvláštnom svete niekde uprostred týchto dvoch síl, bez možnosti vzájomnej interakcie. Psychológia, etnológia a antropológia hľadajú stratenú mužnosť v živote dávnych spoločností, v mýtoch, rozprávkach a legendách.

Podobne ako je to s mnohými krízami, aj kríza mužnosti je viac duchovným než materiálnym problémom. Mnohé kedysi prirodzené prejavy a podoby maskulinity sú dnes zabudnuté alebo pretavené do niečoho, čo uberá ich pôvodnému zmyslu.

Zasvätenie do života dospelého muža
Kedysi, naprieč kultúrami a náboženstvami, boli celkom prirodzenou súčasťou mužského života iniciačné rituály. Bola to tá najstaršia forma duchovného rastu človeka, krok, pri ktorom sa z chlapca stával muž. Chlapec sprevádzaný staršími predstaviteľmi rodu, šamanmi a  múdrymi bielovlasými starcami prechádzal náročnými úlohami. Pri iniciačných rituáloch bola neodmysliteľne prítomná smrť – chlapčenské ego muselo zomrieť, aby sa zrodil muž, jeho myslenie a cítenie, identita a jedinečná osobnosť. Staré príbehy sú plné takýchto rituálov; hlbokými duchovnými prerodmi prechádzajú mýtickí hrdinovia i svätci, v rozprávkach chlapci odchádzajú do sveta, odpútavajú sa od rodičov a domova, prekonávajú prekážky a vracajú sa späť ako dospelí. Na ceste ich sprevádzajú zázračné bytosti, prírodné sily alebo divé zvieratá. Dnešné transformované podoby iniciačných rituálov, ako sú odchod do školy, vojenská služba a podobne, už nie sú pre mužov také obohacujúce a významné, nemajú v ich živote kľúčový význam.

Vnútorné poznávanie a kúzlo tlupy
Tak ako bolo v minulosti potrebné mužnosť získať, bola potreba získavať aj poznanie a skúsenosť – na rozdiel od dneška bezprostrednejšie a viac zvnútra než zvonku. Dnes sú aj vedecké informácie dostupné na internete, kedysi bola podstatná vlastná skúsenosť a poznanie odovzdávané staršími príslušníkmi kmeňa alebo neskôr akademické vzdelanie. Získavanie vlastnej empírie, zážitkov a presvedčení bolo súčasťou cesty. Muži mali omnoho viac rozvinuté vnútorné inštinkty a intuíciu, čo predstavovalo niečo animálne v ľudskej bytosti – v tom pozitívnom zmysle. Mužská energia sa v mnohých kultúrach a v príbehoch metaforicky vyjadruje prostredníctvom prírodných živlov alebo divokých, nespútaných zvierat. Zdravá dávka agresivity, taká potrebná na prežitie v drsných podmienkach, sa dnes prejavuje možno tak v doprave, počítačových hrách alebo pri športových zápasoch. Na mužov má odjakživa veľký vplyv život v tlupe, skupine. Okrem toho, že takýto spôsob života výrazne uľahčoval život, napomáhal aj odovzdávaniu životných skúseností. Muži si svoju maskulinitu uvedomujú a potvrdzujú v rámci skupín aj dnes, po vzore londýnskych džentlmenských klubov vznikajú na celom svete početné mužské kluby, spolky a združenia.

Kráľ, bojovník, mudrc, milovník
Nástupcovia Carla Junga, fascinovaní tvorivou energiou archetypov, hovorili o štyroch typoch, ktoré sú obsiahnuté v každom mužovi. Táto koncepcia je veľmi inšpirujúca pre súčasnú kultúrnu antropológiu, psychológiu, teológiu a mnohé humanitné a sociálne vedy, ktoré stopy týchto archetypov skúmajú v spoločnosti, umení a literatúre, v mýtoch a náboženských textoch. Chlapskou úlohou je pozitívne rozvíjať archetypy vo svojom vnútri a dovoliť im prejavovať sa navonok.

Základnú energiu predstavuje kráľ – je to muž, ktorý má potrebnú sebaistotu a vyrovnanosť, stelesňuje prirodzenú autoritu, poriadok a rast do výšky aj do hĺbky. V rozprávkach existuje vždy rovnováha medzi kráľom a jeho kráľovstvom; ak je kráľ silný, múdry a spravodlivý, jeho kráľovstvo prekvitá.

V bojovníkovi je zase obsiahnutá sila, odvaha, vytrvalosť, zdravá agresivita, ale aj odriekanie a oddanosť. Vo východných kultúrach je tento archetyp prítomný omnoho viac, na Západe bol od konca rytierskej dvornej kultúry značne potlačený. Jeho návrat dnes predstavujú filmy, v ktorých jednotlivec alebo viacerí bojovníci – japonskí samuraji, Indiáni, Sparťania, partizáni – vybojujú ľuďom potrebnú slobodu, stabilitu a mier.

Tretím archetypom je mudrc. Je to muž, ktorý vie. Liečiteľ a šaman, kúzelník, prorok, vizionár, ktorý oplýva tajným duchovným poznaním. Je si vedomý hlbšieho zmyslu a odhaľuje ho ostatným. Je zaujímavé, ako veľmi si v starých kultúrach vážili šamanov, ktorí často stáli v kmeni dokonca ešte vyššie ako náčelník.

Milovník zahŕňa životnú energiu, vášeň, sexualitu, hravosť, emocionálne bytie a intuíciu. Vychutnáva si život, lásku, pravdu a krásu. Je to umelec, básnik, romantik.

Mužnosť je vraj najkrajšia vtedy, keď sú v mužovi tieto archetypy v harmonickom pomere a keď sa vo svojom vnútri dokáže pohybovať medzi dvomi pólmi – hravosťou chlapca a múdrosťou bielovlasého starca.

S balíčkem cigaret v kapse si šel koupit snídani. Něco sladkého na zub. I pokoupil si koláček a šel zpět do svého podkrovního bytu. Uvařil si kávu a listoval starými čísly časopisů, které tu ležely. Žádné nové informace nezískal a ty staré mu nic nového nepřinesly. Kávu vypil, šel k zrcadlu a hleděl do něj. Viděl v něm člověka. Pěkného chlapce. Měl radost, dobrá nálada se mu zajídala, ale propadl jí. Zavolal svému příteli, chtěl od něj pozvání k obědu. Přítel mu vyšel vstříc. Inu, zazvonil na něj a očekával, že mu bude otevřeno. Přítel po chvíli skutečně otevřel, byl stejně oblečen či neoblečen jako on, tedy od pasu dolů nahý. Co je na první pohled odlišovalo, bylo to, že přítel byl vzrušený. Po krátké a bezpečné souloži se dali do jídla. Bylo chutné. K jídlu se napájeli pivem. Přišla přítelova přítelkyně. Krásná žena, ale pouze žena. Přítel ji pomiloval, on ji nepomiloval, i když měl touhu ji pomilovat. Touhy a výčitky mu zčistajasna zatemnily mozek. Svědila ho hlava. Známka nebezpečí pro okolí. Z příborníku vyndal nůž a šel k těm dvěma, kteří zrovna prožívali slastný okamžik opojení nad právě dokončenou souloží číslo dvě. Místnost byla provoněná láskou. Znechucen touto podívanou přistoupil k těm dvěma a prudkými ranami jim zasadil několik smrtelných bodnutí. Krev. Krváceli a chroptěli. Nemohl se na tu hrůznou podívanou déle dívat, bylo mu z nich špatně. Copak se hostitelé takto chovají ke svým hostům? Copak neexistuje slušné vychování? Copak neexistuje precedens, že umírat se má v nemocnici? Nespokojen s celkovým průběhem návštěvy odešel celý nahněvaný pryč. Na ulici si zapálil cigaretu a lelkoval. Sedl si na obrubník. Slíbil si, že už po příteli nikdy nebude chtít pozvání k obědu. Konec věčného přátelství? uvažoval nad tím, ale nakonec tuto destruktivní myšlenku hodil za hlavu. Když ji odhazoval, tak si nevšiml, že za jeho hlavou právě souloží pes s fenkou. Když na ně dopadla jeho destruktivní myšlenka, tak pes zakousl fenu a následně se vrhnul pod právě projíždějící nákladní vůz.

Dokouřil, vstal, podíval se k nebi, zatočila se mu hlava, upadl na zem a rozbil si hlavu.

Ten den byl pro lidi s vysokým tlakem nebezpečný.