Divadlo na cucky představuje nejprogresivnější divadelní scénu v Olomouckém kraji, zejména pro své politicko-společenské zapálení, ale také autorské inscenace a navazování kontaktů se zahraničními tvůrci (hlavně ze Slovenska). Dramaturgií reaguje především na současné problémy s regionálním přesahem. V posledních dvou sezónách se jednalo především o téma covidu a dezinformací. Kam směřuje nyní a o čem budou vypovídat nové inscenace v nadcházející sezóně? Na to nám odpověděla umělecká šéfka Silvia Vollmann.

Silvia Vollmann (* 1991) vystudovala režii a dramaturgii loutkového divadla na VŠMU v Bratislavě. Inscenací s prvky dokumentárního dramatu Hola, Madrid! (2013) zaujala divadelní veřejnost a byla nominována na prestižní cenu Dosky v kategorii Objev roku. Věnuje se autorským projektům zejména pro mladé publikum: budbabkar (2015), Chlap(c)i (2014; Štúdio 12 Bratislava), Jasne, v pohode (2016; Městské divadlo Žilina) nebo HOAX (2018; Divadlo Andreja Bagara Nitra). V pražském Divadle X10 pohostinsky nastudovala hru Kryptogram (2020) dramatika Davida Mameta. Věnuje se rovněž divadelní tvorbě pro děti, hostovala na renomovaných slovenských loutkových scénách – Loutkové divadlo Žilina, Loutkové divadlo v Košicích a Bratislavské loutkové divadlo. V období mezi lety 2015–2020 externě pracovala pro RTVS (Rozhlas a Televíziu Slovenska) na tvorbě zábavně-vzdělávacích programů pro děti a mládež. Od sezóny 2017/2018 je uměleckou šéfkou olomouckého Divadla na cucky, kde dosud uvedla autorské inscenace Můj BF (2015), MATE (2016), Jsem do tebe (2018) a 1993 (v koprodukci s bratislavskou formací DPM; 2018). Inscenace Zatrolleno (2020) je jejím pátým zdejším počinem, který obdobně jako předešlé projekty vznikl metodou kolektivní tvorby.

O repertoáru Divadla na cucky se obecně ví, že je společensky aktivistické. Co je pro tebe jako uměleckou šéfku určující, když hledáš téma nebo námět pro novou inscenaci?
Usilujeme o určitý typ angažovanosti – skôr než o čistý aktivizmus, nám ide o vyzývanie k uvažovaniu a k debate nad aktuálnymi spoločenskými témami, alebo témami, ktoré momentálne polarizujú spoločnosť. Preto sa v našej dramaturgii objavujú témy ako vplyv sociálnych sietí, národná identita, konšpirácie, trolling, feminizmus, stereotypizácia historických idolov, nacionalizmus… Aktivizmus je často založený na odborných argumentoch, zatiaľ čo v divadle ide o umeleckú reflexiu – tento princíp je pre mňa určujúci. Za najdôležitejšie považujem reflektovať aktuálne témy a témy, ktoré rezonujú v regióne, obzvlášť v ktorom sme a v ktorom pôsobíme. Je dôležité prinášať do neho nové témy a reflektovať tie, ktoré v ňom rezonujú. To pokladám sčasti za našu povinnosť – osveta je podľa môjho názoru jednou zo základných úloh divadla a aj kultúry všeobecne.

Snažíš se, aby inscenace na sebe navazovaly, například jen tématem, anebo jde spíš o náhodný výběr?
V našej dramaturgii máme niekoľko tematických liniek, alebo skôr okruhov. Jeden z nich tvoria lokálne témy a témy z regiónu (napríklad inscenácie Opletal, Otisky alebo Zatrolleno), potom ženské témy a feminizmus (napríklad inscenácie Zkáza totálního myšlení, alebo Pravidla úklidu) a politicko-spoločenské témy, kam by som zaradila inscenácie Opuštěná společnost, Úvod do současné trapnosti, už zderniérovanú 1993 a pripravovanú novinku Budoucí lokální hvězda Hochman hraje bývalou globální hvězdu Thunberg v réžii Michala Hábu, ktorú premiérujeme už o pár dní. Samozrejme, nie je to striktné zadelenie, myslím si, že tieto tematické linky sa vzájomne stále prepletajú a tým sa snažíme ukotviť náš vlastný divadelný jazyk.

Divadlo na cucky nemá svůj stálý soubor, podle kterého klíče oslovuješ herce a režiséry ke spolupráci?
Tým, že sa zameriavame na autorskú tvorbu, oslovujem režisérky a režisérov, ktorí sa autorskou tvorbou zaoberajú a sú im blízke témy, ktoré nás zaujímajú. Herecké obsadenie závisí potom už od konkrétneho projektu. Aj napriek tomu, že nemáme stály súbor, vždy sa snažím, aby naše herečky a herci u nás pravidelne hrávali a boli obsadení aspoň v dvoch repertoárových inscenáciách. Je to dôležité aj z toho dôvodu, že tvár divadla budú vždy formovať herecké tváre. Stále sme však otvorení všetkým novým spoluprácam, či už hereckým, alebo režijným, pretože aj vďaka nim stále môžeme rásť a posúvať sa.

Ty sama režíruješ inscenaci Zatrolleno, ve které se naráží v souvislosti s covidem na výsostně aktuální problematiku dezinformací. Co pro tebe bylo impulsem k jejímu vzniku?
Východiskom inscenácie Zatrolleno bola reálna kauza z neďalekého Jeseníka, ktorý roku 2020 vyhral verejnú súťaž a ako v jednom z piatich miest v republike tam mali zavádzať 5G siete. To sa však stretlo s ohromnou vlnou nevôle miestneho obyvateľstva, čo vyústilo do verejných zhromaždení plných konšpirácií, verejnej prednášky bio-hackera iniciovanej tamojšími občanmi, až po reportáže v štátnej televízii. Na tomto reálnom príklade staviame ďalej fiktívny príbeh bežných ľudí, ktorí sa stanú obeťami konšpirácií a trollingu (nielen) o 5G. Táto situácia je totiž univerzálna –
vďaka hoaxom o covide a očkovaní sa takisto zradikalizovali bežní ľudia. Vždy ide totiž o citlivé spoločenské témy, v ktorých dominuje najmä strach z neznámeho, nakoľko sme veľmi homogénna spoločnosť. Práve preto takáto situácia môže nastať kdekoľvek; v akomkoľvek meste v našich končinách, nielen v Jeseníku.

Jak je pro tebe při výběru inscenace určující publikum?
Tvoríme a pôsobíme v regióne – prioritne sme tu pre ľudí, ktorí tu žijú, študujú a pracujú. Samozrejme, že by sme chceli byť progresívnejší v dramaturgii a mať výrazné meno v divadelnej obci. Ale v prvom rade musíme tvoriť pre ľudí, ktorí sú tu, inak by naša existencia vôbec nemala zmysel. Nemuseli by sme byť v regióne a tým pádom by sme teda nemuseli byť vôbec. Preto sa snažím uchopiť oba tieto konce a spojiť ich do jednej koncepcie tak, aby sme tvorili pre naše publikum a aby sme do českej nezávislej divadelnej scény stále mali čo priniesť.

Na co nového se mohou diváci těšit v nadcházející sezóně?
V budúcej sezóne pripravujeme autorskú inscenáciu v réžii Tomáša Loužného na lokálnu tému súvisiacu s bývalým vojenským újezdom Libavá, ktorý sa nachádza len kúsok od Olomouca a má nečakane zaujímavú históriu. Tým doplníme našu dramaturgickú linku tém z regiónu a následne pripravujeme ďalšie dva projekty, ktorými doplníme ostatné dramaturgické linky – ženských tém a spoločensko-politických tém. Obzvlášť sa teším, že v budúcej sezóne budeme spolupracovať s režisérkou Barbarou Herz, spoločne v tvorivom tandeme s Annou Smékalovou, s ktorou sú nominované na Cenu Marka Ravenhilla 2020 a 2021.