Aké pevné sú piliere, čo na nich staviaš svoju nádej
I všetky písmenká z polievky už sú pekne v rade
ale po tomto obrázku ti stále niekto čmára
a život si ťa kreslí ako domček do skicára

Je to predstava za ktorou sa pachtíš, ale kdeže
Toto nevyhráš je jedno aký si bežec
Tvoj život je mikádo rozsypané po stole
a špajla ktorú ťaháš vždy leží celkom dole

To čo ťa drží ťa drží, lebo to sám nechceš pustiť
ale nie každá nitka musí ku tebe ústiť
Ty sa len bojíš, že dotkneš sa ľudí
že zhoria ti plány, budeš naveky blúdiť

Tak už môžeš viesť reči, čo by si chcel ale sa nedá
Na čo všetko si starý a čo už nie je pre teba
Netreba to liečiť, ale zájdi si za plentu
a odlož si tam strach a tie sklony k sentimentu

Aký má zmysel
hľadať to pravé
keď už ani nevieš čo máš v hlave

Kedy čo skončí
a kedy začne
plynieš v tom kruhu zotrvačne

Nerátaj znova
čo všetko musíš
To čo tak pevne držíš pusti

Na všetky strany
mikádo rozsyp
a potom choď ďalej v svojej osi

Text kapely Kolowrat z desky Slnko vo veži.
Nové album od vydavatelství Slnkorekords vyšlo v polovině října.