Kultúrna antropológia nás učí, že okrem toho, že sa muž vyznačuje fyzickou silou a aktivitou, racionálnym zmýšľaním a potrebou expanzie, je tiež bytosť, ktorá má niečo z vlka, niečo z orla, je tak trochu tigrom, stromom, ohňom a vetrom. Kráľ, bojovník, mudrc, milovník. Muž.

Keď sa dnes hovorí o kríze mužnosti, ozývajú sa dva tábory: prvý z nich, reprezentovaný najmä feministickými hnutiami, hlása, že je vo svete mužskej sily priveľa. Na druhej strane stojí názor, že prejavov maskulinity a maskulínnej energie potrebujeme viac. Vychádza z toho, že namiesto fungovania sveta, založenom na harmonickom spojení mužskej a ženskej energie – jin a jang – sme sa dnes ocitli v zvláštnom svete niekde uprostred týchto dvoch síl, bez možnosti vzájomnej interakcie. Psychológia, etnológia a antropológia hľadajú stratenú mužnosť v živote dávnych spoločností, v mýtoch, rozprávkach a legendách.

Podobne ako je to s mnohými krízami, aj kríza mužnosti je viac duchovným než materiálnym problémom. Mnohé kedysi prirodzené prejavy a podoby maskulinity sú dnes zabudnuté alebo pretavené do niečoho, čo uberá ich pôvodnému zmyslu.

Zasvätenie do života dospelého muža
Kedysi, naprieč kultúrami a náboženstvami, boli celkom prirodzenou súčasťou mužského života iniciačné rituály. Bola to tá najstaršia forma duchovného rastu človeka, krok, pri ktorom sa z chlapca stával muž. Chlapec sprevádzaný staršími predstaviteľmi rodu, šamanmi a  múdrymi bielovlasými starcami prechádzal náročnými úlohami. Pri iniciačných rituáloch bola neodmysliteľne prítomná smrť – chlapčenské ego muselo zomrieť, aby sa zrodil muž, jeho myslenie a cítenie, identita a jedinečná osobnosť. Staré príbehy sú plné takýchto rituálov; hlbokými duchovnými prerodmi prechádzajú mýtickí hrdinovia i svätci, v rozprávkach chlapci odchádzajú do sveta, odpútavajú sa od rodičov a domova, prekonávajú prekážky a vracajú sa späť ako dospelí. Na ceste ich sprevádzajú zázračné bytosti, prírodné sily alebo divé zvieratá. Dnešné transformované podoby iniciačných rituálov, ako sú odchod do školy, vojenská služba a podobne, už nie sú pre mužov také obohacujúce a významné, nemajú v ich živote kľúčový význam.

Vnútorné poznávanie a kúzlo tlupy
Tak ako bolo v minulosti potrebné mužnosť získať, bola potreba získavať aj poznanie a skúsenosť – na rozdiel od dneška bezprostrednejšie a viac zvnútra než zvonku. Dnes sú aj vedecké informácie dostupné na internete, kedysi bola podstatná vlastná skúsenosť a poznanie odovzdávané staršími príslušníkmi kmeňa alebo neskôr akademické vzdelanie. Získavanie vlastnej empírie, zážitkov a presvedčení bolo súčasťou cesty. Muži mali omnoho viac rozvinuté vnútorné inštinkty a intuíciu, čo predstavovalo niečo animálne v ľudskej bytosti – v tom pozitívnom zmysle. Mužská energia sa v mnohých kultúrach a v príbehoch metaforicky vyjadruje prostredníctvom prírodných živlov alebo divokých, nespútaných zvierat. Zdravá dávka agresivity, taká potrebná na prežitie v drsných podmienkach, sa dnes prejavuje možno tak v doprave, počítačových hrách alebo pri športových zápasoch. Na mužov má odjakživa veľký vplyv život v tlupe, skupine. Okrem toho, že takýto spôsob života výrazne uľahčoval život, napomáhal aj odovzdávaniu životných skúseností. Muži si svoju maskulinitu uvedomujú a potvrdzujú v rámci skupín aj dnes, po vzore londýnskych džentlmenských klubov vznikajú na celom svete početné mužské kluby, spolky a združenia.

Kráľ, bojovník, mudrc, milovník
Nástupcovia Carla Junga, fascinovaní tvorivou energiou archetypov, hovorili o štyroch typoch, ktoré sú obsiahnuté v každom mužovi. Táto koncepcia je veľmi inšpirujúca pre súčasnú kultúrnu antropológiu, psychológiu, teológiu a mnohé humanitné a sociálne vedy, ktoré stopy týchto archetypov skúmajú v spoločnosti, umení a literatúre, v mýtoch a náboženských textoch. Chlapskou úlohou je pozitívne rozvíjať archetypy vo svojom vnútri a dovoliť im prejavovať sa navonok.

Základnú energiu predstavuje kráľ – je to muž, ktorý má potrebnú sebaistotu a vyrovnanosť, stelesňuje prirodzenú autoritu, poriadok a rast do výšky aj do hĺbky. V rozprávkach existuje vždy rovnováha medzi kráľom a jeho kráľovstvom; ak je kráľ silný, múdry a spravodlivý, jeho kráľovstvo prekvitá.

V bojovníkovi je zase obsiahnutá sila, odvaha, vytrvalosť, zdravá agresivita, ale aj odriekanie a oddanosť. Vo východných kultúrach je tento archetyp prítomný omnoho viac, na Západe bol od konca rytierskej dvornej kultúry značne potlačený. Jeho návrat dnes predstavujú filmy, v ktorých jednotlivec alebo viacerí bojovníci – japonskí samuraji, Indiáni, Sparťania, partizáni – vybojujú ľuďom potrebnú slobodu, stabilitu a mier.

Tretím archetypom je mudrc. Je to muž, ktorý vie. Liečiteľ a šaman, kúzelník, prorok, vizionár, ktorý oplýva tajným duchovným poznaním. Je si vedomý hlbšieho zmyslu a odhaľuje ho ostatným. Je zaujímavé, ako veľmi si v starých kultúrach vážili šamanov, ktorí často stáli v kmeni dokonca ešte vyššie ako náčelník.

Milovník zahŕňa životnú energiu, vášeň, sexualitu, hravosť, emocionálne bytie a intuíciu. Vychutnáva si život, lásku, pravdu a krásu. Je to umelec, básnik, romantik.

Mužnosť je vraj najkrajšia vtedy, keď sú v mužovi tieto archetypy v harmonickom pomere a keď sa vo svojom vnútri dokáže pohybovať medzi dvomi pólmi – hravosťou chlapca a múdrosťou bielovlasého starca.